Dermatologia

Druhy pohlavných chorôb

Syfilis

Vyvolávateľom ochorenia je jednobunkový parazit Treponema pallidum, ktorého prirodzeným hostiteľom je človek. Až v 90% prípadov ochorenia sa človek nakazí pohlavným stykom, len asi v 10% sa prenos deje nepohlavne, prostredníctvom infikovanej krvi, napr. pri úrazoch, výnimočne pri transfúzii krvi, infikovanou injekčnou striekačkou u drogovo závislých alebo transplacentárne z matky na plod. Vstupnou bránou infekcie je akákoľvek oblasť kože alebo slizníc, najčastejšie však oblasť genitálu, konečníka alebo úst. Po približne 3 týždňoch od infikovania sa, v mieste vstupu infekcie do organizmu, vzniká drobná nebolestivá ranka, tzv. tvrdý vred. Vred zvyčajne nespôsobuje žiadne ťažkosti, preto môže často uniknúť pozornosti chorého a v priebehu niekoľkých týždňov sa môže spontánne odhojiť. To ale neznamená, že dôjde aj k úplnému vyliečeniu ochorenia. Práve naopak. Treponémy sa ďalej šíria krvnou cestou do celého organizmu, pomnožujú sa a tak dochádza ku generalizácii infekcie, ktorá prechádza nenápadne do svojho II. štádia. II štádium trvá v priemere od 2-5 rokov. V tomto období sa striedavo na koži a slizniciach chorej osoby objavujú rôzne fľaky a vyrážky. Tieto sa aj bez liečby spontánne vyhoja, ale infekcia ako tzv. „tichý zabijak“ začína postupne napádať vnútorné orgány a mozog. Ochorenie tak prechádza do III. štádia, ktoré trvá rôzne dlho, od 5 až do 30 rokov. V tomto období môže dôjsť už k trvalému poškodeniu napadnutých orgánov ako napr. srdca, veľkých ciev, pľúc, pečene, kostí, kože alebo centrálneho nervového systému (CNS). Pri postihnutí CNS (neurosyfilis) vznikajú trvalé neurologické a psychiatrické zmeny u chorej osoby. Liečba syfilisu spadá do rúk dermatovenerológa. Pre úspešnosť liečby je potrebné terapiu začať včas a aplikovať dostatočné množstvo antibiotika v pravidelných intervaloch a dostatočne dlhý čas.
Po ukončení liečby sledujeme v priebehu 3-5 rokov u preliečených osôb kontrolné séroreakcie, ktorými hodnotíme úspešnosť protisyfilitickej terapie.

Kvapavka – gonorrhoea

Pôvodcom ochorenia je diplokok Neisseria gonorrhoeae. Primárne postihuje sliznicu močového traktu a genitálu, ale rovnako môže spôsobiť aj hnisavý zápal oka, hrdla alebo konečníka. Krvnou cestou môže vyvolať zápal pohybového aparátu alebo srdca. Prenos je možný prakticky len pohlavným stykom. Kvapavkovitý zápal očných spojiviek u novorodencov vzniká infekciou od matky v priebehu pôrodu, alebo u dospelého znečistenými prstami. V prvých týždňoch infekcie sa objavuje hlienovitý alebo hustý hnisavý výtok z močovej rúry alebo vagíny spolu s bolestivým a pálivým močením. Pri neliečení ochorenia výtok postupne slabne, takmer až vymizne, močenie sa stáva menej bolestivým a infekcia prechádza do chronického, často bezpríznakového štádia. Infikovaný sa tak stáva nebezpečným nosičom a šíriteľom infekcie. Pokiaľ sa ochorenie nezachyti včas, baktérie sa môžu rozšíriť do vyšších častí urogenitálneho traktu a postihnúť tak u muža prostatu, semenovod alebo semenníky a u žien vyvolať zápal vajcovodov a vaječníkov. Tieto zmeny môžu v konečnom dôsledku viesť až k trvalej sterilite postihnutého.

Mäkký vred – ulcus molle

Na našom území sa toto ochorenie len mimoriadne vzácne vyskytuje. Ale vzhľadom k turistike, najmä sexuálnej, môže dôjsť k jeho zavlečeniu z exotických krajín aj do našich končín. Pôvodcom ochorenia je baktéria Haemophillus ducrey. Infekcia sa širi výlučne pohlavným stykom a prejavuje sa početnými bolestivými ranami (ulceráciami) na genitále s reakciou spádových lymfatických uzlín.

Donovanosis – granuloma inguinale

Donovanóza je chronické mierne nákazlivé ochorenie tropických krajín. Vyvolávateľom je baktéria Donovania granulomatis. Po asi 7 – 50 dňoch od nákazy sa objaví na genitále vred, ktorý sa nehojí, pomaly sa zväčšuje a jeho spodina sa vypĺňa tkanivovými masami červeného sametového vzhľadu. Infekcia sa postupne šíri do slabín a do oblasti konečníka. Zhojením rán v oblasti genitálu alebo konečníka vznikajú striktúry (trvalé zúženia) postihnutých miest, čo vedie k významnému poškodeniu ich funkčnosti.

Lymphogranuloma venereum

Toto ochorenie sa vyskytuje najčastejšie v trópoch a subtrópoch, odkiaľ vďaka rozmáhajúcej sa turistike môže byť importované aj do našej krajiny. Pôvodcom ochorenia je Chlamydia trachomatis sérotyp L1-13. Po 7 – 21 dňoch od nákazy vzniká na genitále drobná nebolestivá vyrážka, z ktorej sa vytvorí vred veľkosti šošovice, ktorý sa rýchlo hojí a môže ostať nepovšimnutý. Za jeden až niekoľko týždňov sa zduria spádové uzliny v okolí genitálu a postupne aj konečníka, ktoré sa rozpadajú v hnisavé rany hojace sa jazvami. Jazvy sú častou príčinou deformácií a poškodenia fyziologickej funkcie genitálu a konečníka.

HPV infekcia – liečba kondylómov

Incidencia Human papilomavirus infekcií (HPV) sa vo svete neustále zvyšuje. Predstavuje cca 5% zo všetkých sexuálne prenosných ochorení. Infekcia sa zväčša navonok neprejavuje, vírus často prežíva v bunkách kože alebo slizníc v tzv. tichej (latentnej) forme bez toho, aby sme o nej vedeli. Oslabením organizmu alebo mechanickým dráždením sa prejaví navonok. Najčastejším prejavom HPV infekcie sú kondylómy. Vyskytujú sa u oboch pohlaví ako drobné bradavičky ružovej farby, špendlíkovej veľkosti, ktoré sa postupne zväčšujú a môžu dosahovať až gigantických, niekoľko centimetrových rozmerov. Zvyčajne sú lokalizované na sliznici pošvy, žaluďa penisu alebo v okolí konečníka, ale postupne sa môžu rozšíriť aj do vnútra močovej rúry alebo na oblasť krčka maternice. Pri výskyte na sliznici vnútorného genitálu môžu byť zodpovedné za vznik neoplastických zmien. Prenos ochorenia sa deje priamym kontaktom s infikovanou kožou alebo sliznicou, najčastejšie sexuálnym stykom. Liečba kondylómov je medikamentózna alebo chirurgická. Pri medikamentóznej terapii sa na prejavy aplikuje liečivý krém alebo roztok po dobu niekoľkých dní až týždňov. Z chirurgických metód sa využíva deštrukcia kondylómov tekutým dusíkom, laserom alebo ostrou lyžičkou. U mladých dievčat sa preventívne odporúča vakcinácia proti HPV infekcii v adolescentnom veku.

Chlamýdiové infekcie

Chlamýdiové infekcie sa radia síce medzi sexuálne prenosné ochorenia, ale pri nedodržiavaní základných hygienických opatrení je možný prenos aj nesexuálnou cestou, napr. prenosom prstami alebo infikovanými predmetmi. Chlamydia trachomatis patrí medzi najrozšírenejšie mikroorganizmy u zvierat a ľudí. Postihuje mužov aj ženy, pričom môže infikovať aj novorodencov hneď pri pôrode. Klinické prejavy ochorenia sú rôzne. U žien sa chlamýdiová infekcia prejavuje hlienovohnisavým zápalom krčka maternice, u mužov zápalom močovej rúry spojeným s bolestivým močením. Asi u 8 – 40% infikovaných môže ochorenie prebiehať asymptomaticky, t.j. klinické príznaky ochorenia sú veľmi chudobné. Približne v 30 – 40% sa môže zápal postupne rozšíriť z dolných častí urogenitálneho traktu vyššie, u žien tak môže zasiahnúť sliznicu vajcovodov a malej panvy, u mužov nadsemenníky a prostatu. V zriedkavých prípadoch môže chlamýdia vyvolať aj mimogenitálny zápal oka, kĺbov a šliach a konečníka. Najvážnejšou komplikáciou neliečeného zápalu horných častí vnútorného genitálu je sterilita.

Herpes genitalis

Herpes simplex virus (HSV) je infekčný agens, ktorý po prvotnom infikovaní sliznice pier alebo genitálu má schopnosť pretrvávať v latentnom, t.j. nemom štádiu v senzorických nervových gangliách. Po pôsobení provokačných faktorov ako je slnenie, stres, menštruácia alebo oslabenie imunity organizmu inou práve prebiehajúcou infekciou, dochádza k deleniu vírusu, ktorý sa pozdĺž nervových vlákien dostáva späť do kože a slizníc a tak dochádza k rekurencii onemocnenia. Rozlišujeme HSV typu 1 a 2. Skôr sa HSV 1 označoval vzhľadom k jeho prednostnej lokalizácii zápalu ako labiálny, postihujúci predovšetkým pery a HSV 2 ako genitálny, s prednostným postihom genitálu. V dnešnej dobe vzhľadom k orogenitálnym sexuálnym praktikám dochádza k infekcii pier a genitálu oboma typmi HSV. V klinickom obraze sa objavujú drobné pľuzgieriky alebo vriedky, ktoré sú sprevádzané svrbením alebo pálením, pri ťažšom postihnutí aj zdurením spádových lymfatických uzlín. Nebezpečný je opakovaný výskyt infekcie na krčku maternice, čo môže v konečnom dôsledku viesť k rakovine krčka maternice. Ženy trpiace na genitálny herpes by mali byť preto pravidelne gynekologicky sledované a v prípade otehotnenia, by mal byť pôrod vedený cisárskym rezom, aby sa vylúčilo riziko infikovania novorodenca. Je treba pripomenúť, že pri objavení sa akýchkoľvek vriedkov na genitále musíme súčasne vylúčiť I. štádium syfilisu. Z preventívnych dôvodov osoby trpiace na genitálny herpes by sa mali vyvarovať nechránenému sexuálnemu styku a tým eliminovať riziko prenosu herpesu na svojho sexuálneho partnera.

Trichomoniáza

Ide o lokalizovanú urogenitálnu infekciu spôsobenú bičíkovcom pošvovým. Prednostne sa šíri pohlavným stykom, ale možný je aj nesexuálny prenos. Ako nesexuálna cesta prenosu sa popisuje priamy kontakt genitálu s infikovaným prostredím (voda, toaletné dosky, bielizeň). Klinicky sa prejaví v akútnom štádiu vodnatým výtokom, s pálením a rezaním pri močení pri postihnutí močovej rúry. Pri neliečení sa postupne množstvo výtoku zmenšuje, dyzurické ťažkosti sa zmierňujú a ochorenie prechádza do asymptomatickej formy. Závažnosť neliečenej infekcie spočíva najmä v možných následkoch nepoznaného ochorenia ako sú zápalové ochorenia malej panvy až sterilita.

AIDS

Je to pomerne nové a, veľmi závažné ochorenie, prvýkrát zachytené v 80. rokoch minulého storočia v USA. Od tej doby sa lavínovite šíri po celom svete. Pôvodcom je ľudský retrovírus, ktorý napáda bunky lymfatického systému, v ktorých sa usídľuje a v nich dlhodobo perzistuje. HIV vírus sa zabudováva do DNA lymfatickej bunky, čo má v konečnom dôsledku za následok postupné zlyhávanie imunitných funkcií organizmu. Zdrojom nákazy je infikovaný človek. Prenos sa deje najmä krvou a spermou, avšak prítomnosť vírusu bola dokázaná aj v slinách, slzách, moči a v materskom mlieku. Väčšina infikovaných zostáva dlhodobo bez príznakov ochorenia, ale u 5-20% osôb sa objavia po niekoľkých rokoch trvania infekcie prejavy rozvinutého ochorenia AIDS. Klinický obraz ochorenia prebieha v niekoľkých etapách. Začína sa nenápadnými prejavmi podobnými chripke a to bolesťami hrdla, svalov, kĺbov, sprevádzanými mierne zvýšenou telesnou teplotou. Zriedkavo sa môže objaviť na koži prchavá vyrážka. V tomto období sa vyvijajú protilátky proti vírusu, ktoré sa dajú detekovať z krvi chorého. Ďalší rozvoj ochorenia sa asi u 80% infikovaných môže zastaviť a vzniká štádium tzv. nemej nákazy, kedy chorá osoba nemá žiadne viditeľné prejavy infekcie, len občas sa môžu zduriť lymfatické uzliny, ale je trvalým zdrojom – nosičom infekcie. U časti chorých v dôsledku výrazného pomnožovania sa vírusu a postupného zlyhávania obranyschopnosti organizmu sa môžu začať objavovať rôzne druhy recidivujúcich infekcií, či už kvasinkových, vírusových alebo bakteriálnych, niekedy môžu byť prítomné opakované hnačky, chudnutie a horúčky a v krvi nachádzame významný pokles lymfocytov. Ochorenie sa nakoniec prevalí do štádia rozvinutého AIDS. Toto štádium je charakterizované výskytom oportúnnych infekcií a hlbokým poklesom lymfocytov. Priemerná doba od nákazy do prejavov plne rozvinutého AIDS trvá asi 10,5 rokov, ale zavedením retrovírusovej terapie sa toto obdobie výrazne predlžuje. Plne vyvinutý AIDS je zatiaľ smrteľné ochorenie. Doba prežívania sa pohybuje okolo 8-12 mesiacov, maximálne 3 roky. Príčinou smrti bývajú v 70-80% oportúnne infekcie, v ostatných prípadoch rôzne nádory. Po účinnej liečbe sa stále intenzívne pátra. Dôležitá v šírení ochorenia je prevencia, vyhýbať sa promiskuitnému spôsobu života, sexuálnym kontaktom s rizikovými osobami. Pri prevencii prenosu HIV sexuálnym stykom je osobitne dôležitá včasná diagnóza a liečenie ostatných ochorení prenášaných pohlavným stykom, nakoľko riziko prenosu vírusu HIV sa zvyšuje troj- až päťnásobne pri výskyte rôznych defektov v oblasti genitálu.

 

ZAUJALA VÁS NAŠA PONUKA?