Psoriáza – lupienka je chronické kožné zápalové ochorenie, postihujúce asi 2-3% stredoeurópskej populácie.
Etiológia ochorenia nie je presne známa, avšak intenzívnym výskumom sa v posledných rokoch podarilo zistiť niektoré mechanizmy vzniku choroby. V minulosti sa predpokladalo, že psoriáza je prvotné ochorenie buniek povrchovej časti kože – epidermis, na úrovni ktorých vzniká porucha rohovatenia a zrýchleného nedostatočného dozrievania týchto buniek.
Na základe posledných najmodernejších poznatkov sa v súčasnosti psoriáza považuje za imunologické ochorenie, ktoré sa podobne ako včasný diabetes alebo reumatoidná artritída zaraďuje do skupiny autoimunitných ochorení s genetickou predispozíciou. Zistilo sa, že pri vzniku ochorenia najdôležitú úlohu zohrávajú T-lymfocyty, čo sú bunky imunitného systému, ktoré sa po kontakte kože so spúšťacím antigénom začnú významne množit v lymfatických uzlinách, odkiaľ vycestovávajú do kože a tu sa podieľajú na tvorbe prozápalových látok, cytokínov, ktoré navodzujú zápal v koži alebo v postihnutom psoriatickom kĺbe a tak sa spúšťa bludný kruh psoriatického zápalu.
Medzi provokačné faktory, spúšťajúce viditeľné prepuknutie ochorenia patria rôzne infekcie, napríklad zápal krčných mandlí, chrípka, žlčníkové alebo obličkové kamene, chronický zápal slepého čreva, ďalej fyzikálne faktory, z nich najčastejšie rôzne úrazy, chemické faktory, ako je pôsobenie rôznych odmasťovadiel na kožu, z liekov môžu ochorenie vyprovokovať lieky proti vysokému tlaku krvi, antimalariká, nesteroidné protizápalové lieky a ťažké drogy. Ďalším provokačným faktorom môže byť samotná gravidita alebo dojčenie a veľmi častým spúšťačom psoriázy býva aj stres.
Psoriáza postihuje kožu tela, tváre, vlasatej časti hlavy, ušnice, dlane a stupaje, nechty a vonkajšie sliznice, napr. genitálu. Základnou zmenou na koži je ostro ohraničené ložisko – škvrna červenej farby na povrchu pokrytá suchými striebroleskými šupinkami. Počet a veľkosť ložísk je variabilný a kožný nález tak kolíše od ľahkých foriem s malým množstvom ložísk až po generalizované, ťažké postinutie veľkých kožných plôch, ktoré môže pacienta aj invalidizovať.
Vo vlasatej časti hlavy bývajú rôzne veľké zápalové plochy pokryté nánosom suchých alebo nažltlých mastných šupín. Často sa môže zápal šíriť aj za ušnice. Pri postihnutí vlasatej časti hlavy ochorenie svojím klinickým obrazom pripomína často seboroickú dermatitídu. K odlíšeniu týchto dvoch ochorení slúži kožné vyšetrenie dermatológom.
Na nechtoch nachádzame priečne ryhovania platničiek s rôznym počtom bodkovitých priehlbiniek veľkosti 1-2 mm alebo tzv. olejové škvrny, čo sú vlastne žlto presvitajúce psoriatické ložiská nachádzajúce sa pod nechtami. Psoriatické nechty často svojimi zmenami pripomínajú mykotické (plesňové) ochorenie nechtov. K odlíšeniu týchto dvoch chorôb slúži dôkladné mykologické vyšetrenie odobraných nechtových vzoriek u dermatológa.
Okrem kože a nechtov môže psoriáza postihovať aj kĺby. Asi u jednej tretiny pacientov so psoriázou nachádzame aj psoriatickú artritídu. Kožná psoriáza spravidla predchádza manifestáciu kĺbového postihnutia, menej často sa obe postihnutia manifestujú súčasne a to v priebehu jednoho roku. U časti pacientov, približne u 10%, sa vyskytne psoriatická artritída ako prvá a to niekoľko mesiacov až rokov pred objavením sa kožných zmien. Postihnuté môžu byť ktorékoľvek kĺby na tele, najčastejšie však drobné kĺby rúk a nôh. Typická je ranná stuhnutosť s klobásovitým opuchom v mieste bolestivých klbov, pri dlhodobom trvaní ochorenia može dôjsť k trvalej deformácii postihnutých kĺbov. Ochorenie sa stanovuje na základe anamnestických údajov pacienta (pri pozitívnom náleze kožných psoriatických zmien), RTG vyšetrením postihnutých kĺbov, vyšetrením reumatoidného faktora, ktorý je pri psoriatickej artritíde negatívny, čím sa vylúči klasická reuma.
Psoriáza postihuje rovnako obe pohlavia a môže sa vyskytnúť v ktoromkoľvek veku. Postihnuté môžu byť deti aj dospelí, pričom k prvovýsevu ochorenia dochádza najčastejšie okolo 20. roku života alebo medzi 40. – 50. rokom života.
Asi u 1 – 2% pacientov najčastejšie vplyvom agresívnej lokálnej liečby, prudkým slnením sa alebo systémovou infekciou organizmu môže ložisková psoriáza prejsť do generalizovanej formy, kedy je zápalom postihnutá koža na celom tele (erytrodermia). Zápal je sýtočervenej farby na povrchu s drobnými šupinkami. Táto erytrodermia býva sprevádzaná zvýšenými teplotami a s celkovou alteráciou organizmu. V dôsledku generalizovaného rozšírenia ciev pacienti strácajú teplo, dehydrujú sa, dochádza tak k zmenám cirkulácie krvi, vzniká hypotenzia (znížený tlak krvi). Organizmus generalizovaným zápalom a ošupovaním kože stráca bielkoviny, čo má za následok vznik opuchov. Komplikáciou psoriatickej erytrodermie môže byť sekundárna infekcia organizmu a v ojedinelých prípadoch, najmä u neliečených pacientov môže ochorenie vyústiť do srdcového alebo obličkového zlyhania organizmu.
Základom antipsoriatickej liečby je lokálna terapia, ktorou sa snažíme odstrániť šupiny z psoriatických ložísk a redukovať zápal v ložiskách. Medzi lokálne prípravky patria maste s obsahom kortikosteroidov, dechtu a posledné modernejšie lokálne prípravky, masti s obsahom derivátov vitamínu A a D. Dôležitou súčasťou lokálnej liečby je pravidelné intenzívne premasťovanie kože s emolienciami s vyšším obsahom omega mastných kyselín, ureou alebo kyselinou mliečnou.
Lokálna terapia sa často úspešne kombinuje s fototerapiou (tzv. liečba svetlom), kde sa pôsobením ultrafialoveho žiarenia na kožu tlmí zápal v psoriatických ložiskách. Lokálna liečba aj fototerapia patria medzi obľúbené liečebné metódy.
Posledných 15-20 rokov sa v liečbe stredne ťažkej až ťažkej psoriázy alebo u pacientov neodpovedajúcich na lokálnu liečbu a fototerapiu uplatňuje systémová (celková) liečba, ktorou zasahujeme do rôznych stupňov vývoja psoriázy. Medzi systémové antipsoriatiká patrí metotrexát, cyklosporín, kortikosteroidy (syntetické hormóny), retinoidy a v posledných rokoch aj biologiká.
Výber vhodného preparátu pre systémovú liečbu psoriázy sa riadi typom a rozsahom klinického postihnutia a zhodnotením kontraindikácií celkovej liečby.
Na základe posledných výskumov psoriázy sa podarilo vyvinúť nové liečebné látky, tzv. biologiká. Tieto preparáty sa úspešne využívajú v liečbe aj ďalších imunologicky podmienených ochorení, najmä v terapii reumatoidnej artritídy a Crohnovej choroby. Biologiká sú v podstate protilátky, ktoré cielene zasahujú bunky a látky imunitného systému, tvoriace sa priamo v organizme a podieľajúce sa na vzniku zápalu v psoriatickom ložisku kože alebo v kĺbe. Biologiká sú teda látky, ktoré menia biologickú odpoveď organizmu na zápal, zasahujú cielene, na molekulárnej úrovni, do jednotlivých patogenetických pochodov vzniku psoriázy.
V súčasnosti biologiká predstavujú vrchol antipsoriatickej liečby. Je to liečba finančne nákladná a pristupujeme k nej až po zlyhaní účinnosti iných systémovo podávaných látok. Do skupiny biologík patrí napr. etanercept, adalimumab, alefacept a infliximab. Všetky biologiká sa podávajú injekčne, v pravidelných intervaloch v závislosti od typu podávanej látky a to raz týždenne alebo raz mesačne a na dosiahnutie dostatočného terapeutického efektu sa podávajú dlhodobo, niekoľko mesiacov. Na liečbu biologikami majú horšiu odpoveď konzumenti alkoholu, silní fajčiari a obézni. Pri ktorejkoľvek systémovo podávanej antipsoriatickej liečbe sa musia v pravidelných intervaloch kontrolovať krvné a biochemické parametre, aby sme minimalizovali riziko vzniku vedľajších nežiadúcich účinkov.
Psoriáza patrí medzi autoimunitné ochorenia s genetickou predispozíciou, kedy k prepuknutiu choroby dochádza po pôsobení provokačných faktorov na organizmus. Pokiaľ sa v rodine už psoriáza vyskytla, potom osoby v pokrvnom príbuzenstve k zabráneniu vzniku ochorenia by si mali dávať pozor na pôsobenie jednotlivých provokujúcich faktorov na svoj organizmus. No aj napriek snahe, vyhýbať sa týmto provokujúcim momentom, nedá sa na 100% zabrániť tzv. prvovýsevu psoriázy. Okrem toho u mnohých psoriatických pacientov, pokiaľ pátrame v rodinnej anamnéze po výskyte psoriázy u príbuzenstva, stretávame sa často s negatívnou odpoveďou. V takýchto prípadoch, pokiaľ človek ani nevie, že si nesie genetickú informáciu pre toto ochorenie sa väčšinou ani nesnaží vyhýbať provokačným faktorom psoriázy.
Psoriáza nie je nákazlivé ochorenie, preto sa kontaktu s osobou trpiacou na toto ochorenie netreba obávať.
Psoriáza sa dá liečiť a pacient sa môže dostať do dlhodobého bezpríznakového štádia, ktorého trvanie je veľmi individuálne – niekoľko mesiacov až rokov. Ale nedá sa úplne vyliečiť, nakoľko ide o ochorenie dedičné – geneticky podmienené, a tak tvrdenie o úplnej vyliečiteľnosti ochorenia by bolo veľmi neseriózne. Neexistuje zatiaľ liek, ktorý by psoriázu úplne vyliečil, t.j. zastavil v budúcnosti u pacienta tvorbu nových psoriatických ložísk. Ochorenie má sklon znovu sa vracať. Intenzívnou liečbou vieme zatiaľ navodiť vymiznutie už existujúcich psoriatických ložísk, prípadne dosiahnuť ich stabilizáciu, ale nevieme zabrániť vzniku nových ložísk v budúcnosti.