Varixy sú žilové rozšírenia rozličného tvaru a hrúbky, lokalizované na dolných končatinách, najčastejšie v oblasti predkolení.
Primárne varixy vznikajú na podklade vrodenej menejcennosti väzivového tkaniva žilovej steny (pozitívna rodinná anamnéza). Vyvolávajúcim činiteľom je zvýšený ortostatický tlak krvi podmienený radou hemodynamických činiteľov: dlhým státím alebo sedením, obezitou, graviditou, nedostatočnou žilovou činnosťou, poruchou žilových chlopní, plochými nohami a mnohými ďalšími faktormi. Primárne varixy má približne 15 – 20% dospelých osôb.
Sekundárne varixy vznikajú najmä po trombóze hlbokých žíl. Upchatie hlbokých žíl trombom (krvnou zrazeninou) spôsobí nedostatočné uzatváranie žilových chlopní v spojkách medzi hlbokým a povrchovým žilovým systémom a tak sa dostáva viac žilovej krvi z hlbokého žilového systému do povrchového. Preťažené povrchové žily sa dilatujú (rozširujú) a porušená činnosť žilových chlopní spolu so stázou žilovej krvi v postinutých cievach vyvolajú dekompenzáciu celého žilového systému, ktorého výsledným stavom je posttromboflebitický syndróm.
Varikózny aj posttromboflebitický syndróm vznikajú zhodne s hromadeniami krvi v žilách dolných končatín, čo má za následok rad metabolických a patologickoanatomických zmien, ktoré sa prejavujú nasledovne:
1. SVRBENIE KOŽE
2. OPUCH
3. DERMATITIS VARICOSA
Varikózny ekzém vzniká tým, že zvýšený vnútrožilový tlak sa prenáša až do oblasti najmenších cievok – kapilár. Stenou kapilár preniká do okolitého tkaniva krvná tekutina s červenými krvinkami. Na koži vznikajú tak drobné červené bodky – petechie až väčšie červené a červenofialové ložiská, ktoré svrbia a jemne sa ošupujú. Postupne sa tieto červené škvrny v dôsledku rozkladu krvného farbiva menia v hrdzavohnedé pigmentácie rôzneho nepravidelného usporiadania na končatinách. Prejavy svrbia, podobajú sa ekzému, ale nemajú alergický podklad. V dôsledku porušenej výživy kože na báze varikózneho ekzému sa môže ďalej rozvíjať mikrobiálny ekzém alebo kontaktný alergický ekzém. Pri pretrvávaní venostázy s uvedenými prejavmi dlhšiu dobu, pristupujú zmeny degeneratívne. Koža predkolení je buď stenčená s nepravidelnými pigmentáciami alebo naopak zhrubnutá, často až s bradavičnato hrboľatým povrchom. Podkožie môže byť skleroticky ztuhnuté a pri dlhom trvaní následkom porušeného odtoku lymfy môže vznikať výrazný opuch dolnej končatiny (elefantiáza).
4. ULCUS CRURIS VENOSUM
Vred predkolenia je najnápadnejším prejavom žilovej nedostatočnosti. Vzniká najčastejšie už po miernom zranení alebo poškriabaní kože. Môže mať najrôznejší tvar, hĺbku, veľkosť. Môže byť povrchový aj veľmi hlboký, zasahujúci až po svaly alebo kosť. Býva len jeden, ale môže ich byť súčasne aj väčší počet. Predilekčnou lokalizáciou je vonkajší alebo vnútorný členok, vnútorná a predná plocha predkolenia, ale môže byť aj kdekoľvek inde. Niektoré vredy trvajú roky, iné sa zhoja v priebehu pár týždňov až mesiacov a opäť vo fáze obehovej dekompenzácie alebo po novom poranení sa objavia. Častou komplikáciou vredu je bakteriálne zápalové ochorenie erysipelas – ruža alebo mikrobiálny ekzém.