Pohlavne prenosné ochorenia predstavujú pomerne širokú skupinu infekčných chorôb rôznej etiológie. Ich spoločným znakom je ich šírenie sexuálnym stykom. K pohlavne prenosným ochoreniam v súčasnej dobe radime ochorenia vyvolané viac než 25 druhmi rôznych mikroorganizmov, z toho medzi tzv. klasické pohlavné choroby patria syfilis, kvapavka, mäkký vred, granuloma inguinale a venerický lymfogranulóm. Do širšej skupiny ostatných sexuálne prenosných ochorení patria choroby vyvolané pliesňami, baktériami, vírusmi, prvokmi ako sú napr. kandidóza, chlamýdiové, mykoplazmové, trichomonádové, HPV infekcie a iné. Výnimočné postavenie pre svoju závažnosť má infekcia virusom HIV. V našom zariadení vykonávame diagnostiku jednotlivých pohlavných ochorení.
Distribúcia prípadov sexuálne prenosných ochorení v populácii je veľmi nehomogénna. Existujú vysoko rizikové skupiny s väčším výskytom týchto ochorení ako napr. prostitútky, drogovo závislé osoby alebo homosexuáli, v ktorých nákaza cirkuluje, čo je odvodené od ich spôsobu života. Prenos infekcie sa deje prevažne pohlavnou cestou, pričom vstupnou bránou bývajú najčastejšie drobné poranenia na koži alebo sliznici. V ojedinelých prípadoch sa môže nákaza šíriť aj nepohlavne, infikovanými predmetmi, prstami, krvou alebo transplacentárne z matky na plod počas gravidity. Nepohlavný spôsob prenosu ochorenia je individuálny a závisí od citlivosti patogéna na vonkajšie prostredie a teda od jeho schopnosti prežívať vo vonkajšom prostredí.
Opiera sa buď o priamy mikroskopický dôkaz vyvolávateľa ochorenia zo sterov postihnutej kože alebo sliznice, kultivačné vyšetrenia na špeciálnych pôdach alebo nepriamy dôkaz špeciálnymi krvnými a imunohistochemickými metódami.
V súčasnosti, v ére antibiotík a iných moderných liekov, sú už pohlavné choroby dobre liečiteľné, ale pri neskorej diagnostike alebo nedostatočnej liečbe môže ochorenie zanechať trvalé následky na zdraví alebo pri niektorých typoch ochorení viesť až k letálnemu koncu. V liečbe pohlavného ochorenia sa riadime typom jeho vyvolávateľa. Dôležitým predpokladom úspešnej terapie je dodržanie dostatočne dlhého užívania lieku, v správnom dávkovaní a súčasne vylúčenie pohlavného styku u chorého až do doby jeho úplného vyliečenia sa.