Mykotické (pliesňové) infekcie kože a nechtov patria medzi najrozšírenejšie kožné ochorenia. Ich vyvolávateľmi sú keratofilné huby (dermatofyty), ktoré majú schopnosť „konzumovať“ keratín kože, nechtov a vlasov a preto môžu aj ľahko napádať tieto štruktúry ľudského tela. Človek sa môže ľahko infikovať hubami pri kontakte s kontaminovanými predmetmi, zvieratami, pôdou alebo priamo od postihnutej kože, nechtov alebo vlasov už infikovanej osoby. Organizmus reaguje na prítomnosť dermatofyta v koži zápalom spojeným so svrbením a následným hojením sa ošupovaním kože. Pri postihnutí nechtov býva nechtová platnička do belavožlta alebo šedožlta sfarbená, bez lesku, zhrubnutá, zdeformovaná, pri chronickom pretrvávaní infekcie dochádza k štiepeniu a rozpadaniu nechtovej platničky na jej voľnom konci.
Zvláštnu skupinu pliesňových ochorení predstavujú infekcie kože, slizníc a nechtov vyvolané kvasinkami (kandidózy). Kvasinky žijú normálne alebo ako saprofyty na koži, v dutine ústnej, v čreve, vo vagíne, ale tiež na rastlinách, ovocí a podobne. Len za určitých podmienok sa pomnožujú a vyvolávajú chorobné stavy. Vhodné podmienky predstavujú teplo, vlhko, zmeny kožného pH, porušenie integrity kože alebo slizníc, poruchy výživy, cukrovka, užívanie antibiotík alebo kortikosteroidov, oslabenie imunity, HIV infekcia a iné. Prejavy kandidózy sú rôzne v závislosti od lokality postihnutia. Spoločným znakom je začervenalá, niekedy až zdurená plocha kože alebo sliznice, lemovaná belavým povlakom, v okolí centrálneho začervenania sa môžu vyskytovať pľuzgieriky s belavým obsahom. Prejavy svrbia, pri intenzívnom zápale až pália.
V kožnej praxi sa veľmi často stretávame s povrchovou hubovou infekciou pityriasis versicolor. Jeho vyvolávateľom je kvasinka rodu Mallasezia. Ochorenie postihuje väčšinou len dospelé osoby so zvýšenou potivosťou a pravdepodobne aj s vrodenou dispozíciou. Prejavuje sa drobnými škvrnami farby bielej kávy, veľkosti od 5 -10 mm, ktoré majú tendenciu postupne splývať do väčších mapovitých ložísk. Prejavy sa na povrchu diskrétne ošupujú. Predilekčne bývajú postihnuté chrbát, ramená a hrudník. V lete sa zdravá koža opáli, ale ložiská postihnuté hubou nie a tak sa choré ložiská stávajú bledšími oproti ostatnej zdravej koži.
Mykotické ochorenia môžu svojím klinickým obrazom často imitovať iné zápalové kožné ochorenia (napr. psoriasis, impetigo, bakteriálne infekcie, ekzém a iné). Preto prv než pristúpime k liečbe, potvrdzujeme si pôvodcu ochorenia mykologickým vyšetrením, k čomu potrebujeme odobrať materiál z nenaliečených ložísk. Podľa druhu vyvolávateľa a rozsahu postihnutia organizmu pristupujeme k lokálnej, celkovej alebo aj kombinovanej terapii. Dôležitou súčasťou liečby je aj dôsledná dezinfekcia textílií, event. topánok a všetkých predmetov, ktoré prišli do kontaktu s chorými ložiskami.