Základnou stavebnou zložkou vlasu je keratín, tvorí až 95% vlasu. Okrem keratínu vlas obsahuje vodu, vlasový pigment, bielkoviny, aminokyseliny, stopové prvky a tuky.
Ľudský vlas sa skladá z dvoch častí, z vlasového stvolu a koreňa vlasu.
Vlasový stvol vyčnieva nad pokožkou hlavy a koreň vlasu je zanorený šikmo pod kožou. Najhlbšou časťou koreňa je vlasová cibulka-bulbus, ktorá je obalená tromi pošvami. Koreňová časť vlasu so svojími oblami tvorí vlasový folikul, do ktorého vyúsťuje mazová a potná žľaza. Vlas je aktívne vytváraný bunkami vlasového folikulu. Každý folikul produkuje vlas kontinuálne po dobu 2-7 rokov, potenciálne tak umožňuje rast vlasov do dĺžky až jedného metra. Približne 95% vlasových folikulov hlavy sa nachádza v aktívnej rastovej fáze.
Vlas je tvorený 3 základnými vrstvami:
Dreň – vnútorná časť vlasu, ktorá tvorí v strede vlasu kanálik
Kôra – tvorí 75-80% vlasovej hmoty. Je tvorená mikrovláknami keratínu, ktoré sú navzájom spojené proteínovým tmelom s bunkami vlasového pigmentu. Vlákna keratínu dodávajú vlasu pevnosť a elasticitu.
Kutikula – vonkajšia vrstva vlasu, ktorá chráni vlas pred pôsobením mechanických a chemických vplyvov vonkajšieho prostredia. Skladá sa z 5-10 súbežne usporiadaných odumretých buniek, ktoré k sebe priliehajú tesne ako „škridle na streche“. Kutikula je premasťovaná kožným mazom, ktorým je vlas chránený pred pôsobením vody a vetra.
Priemerný počet vlasov na hlave: 100 000 – 150 000
Hustota vlasov: 200 – 250/cm2
Priemer vlasov: 50 – 120 μm
Rast vlasu za mesiac: 1 cm
Denná strata vlasov: 50 – 100
Rastový cyklus vlasu: 2 – 7 rokov
Farba vlasov je určená prítomnosťou pigmentových granúl pochádzajúcich z pigmentových buniek uložených v dreni. Farbu vlasov určujú dva pigmenty, eumelanín a feomelanín. Tmavý vlas obsahuje viac melanín a svetlý vlas viac feomelanínu. Rôznymi kombináciami týchto pigmentov vznikajú rozmanité farebné odtiene vlasov.
Šedivenie vlasov je spôsobené progresívnym znížením tvorby melanínu. Obdobie, kedy dochádza k šediveniu vlasov je u každého jedinca individuálne a geneticky podmienené. Šedivenie vzniká väčšinou v oblasti spánkov a odtiaľ postupuje na temeno hlavy a zadnú časť hlavy. V niektorých prípadoch sa môže šedivenie naštartovať spontánne už pred dovŕšením 20. roku života. Tento jav je determinovaný pravdepodobne geneticky.
Rast vlasov má 3 obdobia:
Fázu rastu (anagén), v ktorej je takmer 90-95% všetkých vlasov a pokiaľ sa vlasy neodstrihnú, potom trvá 2-7 rokov. Rastúci vlas je v anagénnej fáze pevne spojený s vlasovým koreňom a možno ho vytiahnuť len silnejším ťahom s bolesťou. Počas anagénnej fázy narastie vlas v priemere 0,35-0,44 mm za deň.
Fázu zániku (katagén), v ktorej je približne 1% vlasov a trvá 1-2 týždne. Táto fáza predstavuje morfologickú prechodnú zmenu do nasledujúcej pokojovej fázy. Koreňová časť postupne rohovatie a zmenší sa na 1/6 svojej pôvodnej veľkosti. Vlasové bunky sa prestávajú diferencovať a vlas je vytláčaný k pokožke hlavy.
Fázu vypadávania (telogén), v ktorej je asi 10-14% vlasov a trvá 2-4 mesiace. V tejto fáze vlas nerastie, je pripravený na vypadnutie. Vlas sa dá ľahko a bezbolestne vytiahnuť z vlasového folikulu. Zároveň sa v spodnej koreňovej časti začínajú formovať zárodky pre nový vlas.
Vlasy rastú asynchrónne, čo znamená, že každý vlasový folikul má svoj samostatný, na susedných folikuloch nezávislý vývojový cyklus. Rast vlasov je podmienený množstvom faktorov: rasovými, genetickými, hormonálnymi, vekom a rôznymi ochoreniami.
Pri poruchách rastu vlasov sa môžeme stretnúť buď s nadmerným rastom vlasov – hypertrichózou, alebo nadmerným vypadávaním vlasov – alopéciou.
Hypertrichóza môže byť kongenitálna alebo hormonálne podmienená (pri ochoreniach nadobličiek, ovárií, pri cukrovke, užívaní hormonálnej liečby) alebo aj z neznámej príčiny. Liečba spočíva v odstránení prípadnej vyvolávajúcej príčiny a v epilácii ochlpenia laserom alebo elektrokoaguláciou.
Nadmerné vypadávanie vlasov označujeme pojmom alopécia. Podľa rozsahu a charakteru postihnutia vypadávanie vlasov môže byť čiastočné alebo úplné a ložiskovité alebo difúzne. Vlasy môžu vypadávať dočasne alebo trvalo.
poruchy funkcie štítnej žľazy
hormonálny dysbalans napr. pri menštruácii, menopauze, gravidite, laktácii, dospievaní
akútne alebo chronické zápalové ochorenia (chrípka, streptokoková infekcia, zápal močových ciest, zápaly zubov, syfilis)
nádorové ochorenia
kožné zápalové ochorenia (lupus, erytrodermie, ekzém, dermatomyozitída)
chudokrvnosť
stres
zle korigované očné chyby
eliminačné diéty
genetická predispozícia (pri androgenetickej alopécii)
neodborné farbenie vlasov, ondulácia alebo žehlenie vlasov
mechanické vytrhávanie vlasov pri psychických poruchách
prirodzené starnutie – fyziologický úbytok vlasových folikulov
Existujú 3 základné typy vlasov, ktoré majú vzťah k základným rasám:
mongoloidný (orientálny)
kaukazský (európsky a indický)
negroidný (africký)