Materské znamienka označujeme lekárskou terminológiou ako pigmentové névy. Materské znamienka sú tvorené névovými bunkami, tzv.névocytmi. Každý človek má v menšom, či väčšom množstve v koži uložený rôzny počet névových buniek. Névové bunky vytvárajú vo vnútri kože, v derme a epiderme, ohraničené hniezda, ktoré navonok vnímame ako materské znamienka. Znamienka môžu mať rôzny tvar a veľkosť, môžu byť ploché alebo vyvýšené, s hladkým alebo bradavičnatým povrchom. Bývajú do hneda sfarbené, od bledohnedej, prípadne až do hnedočiernej farby. Materské znamienka môžu byť na koži už od narodenia, alebo vznikať až v priebehu života. Predpokladá sa, že množstvo materských znamienok na našej koži priamo úmerne súvisí s dávkou UV žiarenia, ktorú sme získali v prvých rokoch života. Za určitých okolností, pri zlyhaní opravných pochodov organizmu, môžu podliehať malígnej zmene. Na vzniku malígnych zmien v znamienku sa podieľajú UV žiarenie, genetická dispozícia, imunosupresia liekmi alebo iným závažným ochorením.