Herpetické infekcie kože a slizníc patria medzi najrozšírenejšie infekcie postihujúce ľudí celého sveta, bez rozdielu pohlavia alebo rasy. Infekcia sa môže vyskytovať v každom veku. Vyvolávateľom infekcie je herpes simplex virus, ktorého jediným prirodzeným hostiteľom je človek.
Vírus sa po prvý krát dostáva do organizmu cez drobné poranenia kože alebo slizníc.
Klinická manifestácia ochorenia závisí od stavu imunity pacienta. Prvý kontakt s vírusom prebieha väčšinou nepozorovane, často bez vzniku chorobných príznakov. Po kontakte s vírusom a to aj v prípade klinicky sa nemanifestujúcej infekcie sa začnú tvoriť v organizme neutralizačné protilátky. Tieto však nedokážu z organizmu infikovaného vírus úplne odstrániť, preto osoba už raz nakazená vírusom sa stáva po celý čas života nosičom infekcie.
Z miesta primárnej infekcie sa vírus dostáva senzorickými nervovými vláknami do príslušného nervového ganglionu, kde vírus prežíva po celý život . Pri oslabení organizmu napr. stresom, poranením, po pôsobení slnka, pri chrípke alebo inom zápale v organizme, u žien pred menštruáciou dochádza k opätovnej aktivácii vírusu, k jeho pomnoženiu a vírus spätnou cestou vycestováva z nervových ganglií späť do kože alebo sliznice, kde vyvolá zápal.
Po inkubačnom čase 2-6 dní – po pôsobení spomenutých provokačných faktorov vzniká v postihnutom mieste pocit napätia, svrbenia alebo pálenia, niekedy aj bolesť. Následne vznikne začervenanie s opuchom rôznej intenzity a na takto zmenenej koži alebo sliznici sa vytvoria drobné napnuté pľuzgieriky veľkosti špendlíkovej hlavičky. Po ich prasknutí vznikajú drobné erózie alebo zaschnú v chrastu, ktorá po niekoľkých dňoch odpadne . Ochorenie asi po 10-14 dňoch ustúpi.
Herpes simplex môže prebiehať (najmä ako primárna infekcia) masívnejšie a rozsiahlejšie. Tak napr. ložisko môže postihovať aj celú peru alebo dutinu ústnu a to masívnejším opuchom a výsevom pľuzgierikov so súčasným zdurením regionálnych lymfatických uzlín, niekedy aj celkovou alteráciou organizmu.
Herpes simplex môže okrem kože, pier, genitálu alebo konečníka postihovať aj iné orgány. Obávanou infekciou je postihnutie mozgu, oka alebo herpetická sepsa.
Imunita proti HSV je zabezpečená jednak bunkovou ale aj humorálnou imunitou. Vírus síce dokáže na jednej strane imunitu krátkodobo prekonať a vytvoriť si podmienky na možný prenos na ďalšiu osobu, na druhej strane je imunita organizmu schopná infekciu lokalizovať a zabrániť jej ďalšiemu šíreniu v organizme postihnutého jedinca.
Diagnostika ochorenia väčšinou nerobí problémy, opiera sa o typický klinický obraz ochorenia. V nejasných prípadoch , pri atypickej lokalizácii alebo pri atypickom priebehu infekcie sa opierame o kultivačný, mikroskopický, imunofluorescenčný dôkaz vyvolávateľa, alebo zisťujeme pritomnosť protilátok proti vírusu v krvi pacienta.
Ani v dnešnej dobe neexistuje liečba, ktorá by na 100% odstránila vírus z organizmu. V súčasnosti sa v liečbe herpesu používajú virostatické prípravky, ktoré zasahujú do metabolizmu a replikácie vírusu už v počiatočných štádiách ochorenia. Jednoducho prebiehajúce a nekomplikované herpesy si môže liečiť aj samotný pacient aplikovaním virostatického krému. Liečba komplikovaných herpesov, závažných svojou lokalizáciou alebo priebehom spadá do rúk dermatológa, resp. infektológa. V takýchto prípadoch sa podávaju buď perorálne alebo intravenózne aplikované virostatiká. K dosiahnutiu čo najväčšej účinnosti liečby je potrebné spomenuté liečivá začať podávať čo najskôr, najlepšie do 24 hodín od vzplanutia infekcie a nečakať, kým sa infekcia rozvinie do pľuzgiernatého štádia. Rovnako je potrebné dodržiavať aj doporučené dávkovanie a dĺžku liečby. V rámci komplexnosti terapie odporúčame aj doplnkovú liečbu vitamínmi B,C,E a stopovým prvkom zinkom.
Dôležitou zásadou v prevencii šírenia nákazy je zábrana kontaktu s infekčným ložiskom alebo sekrétom. Preto pacienti s akútnym herpesom by mali striktne používať len svoje vlastné predmety dennej potreby, ako napr. poháre, príbor, zubné pasty, uteráky. Pri genitálnom herpese v akútnom štádiu je zakázaný pohlavný styk, v kľudovom štádiu genitálnej infekcie odporúčame používať preventívne kondómy. Zakázané je dotýkať sa chorého miesta prstami, lebo takto infikovanými prstami si môže pacient preniesť infekciu na nové miesto alebo na druhú osobu. Ženy s genitálnym herpesom by mali pravidelne navštevovať gynekológa, nakoľko pri postihnutí krčka maternice herpesom môžu opakované herpetické zápaly viesť ku vzniku karcinómu krčka maternice. U tehotných žien s genitálnym herpesom odporúčame profylaktické podávanie virostatika ku koncu tehotenstva, aby sme zabránili prípadnému prenosu infekcie na plod alebo na novonarodené dieťa. Z týchto dôvodov býva indikovaný aj pôrod cisárskym rezom. Významným faktorom v prevencii herpesu je aj posilňovanie prirodzenej obranyschopnosti organizmu (vitamínmi, čerstvé ovocie, zelenina, otužovanie…).
Vírus existuje v 2 antigénne odlišných formách HSV 1 a HSV 2, pričom typ 1 je zodpovedný prevažne za vznik infekcie v oblasti úst a tváre a typ 2 v oblasti genitálu a konečníka. Oba typy môžu vyvolať infekciu aj v protikladných lokalizáciách. Genetická príbuznosť HSV 1 a 2 je veľká, preto chorobné zmeny nimi vyvolané sú veľmi podobné. Vírus je citlivý na teplo a aj bežné dezinfekčné prípravky.
Premorenosť obyvateľstva touto infekciou je veľmi vysoká. Až u 95% populácie sa zistila prítomnosť protilátok proti HSV 1 a približne 25-30% obyvateľstva má pozitívne protilátky proti HSV 2.
Prenos sa deje priamym kontaktom s chorým ložiskom alebo infikovanými telesnými tekutinami – ako napr. slinami, vaginálnym sekrétom, ejakulátom, slzami, infikovanými predmetmi. V gravidite je možný prenos infekcie transplacentárne, t.j. z matky na plod. Primárne infekcie vyvolané HSV 1 sa pozorujú spravidla už počas prvých 5 rokov života, pričom k infikovaniu malých detí dochádza najčastejšie od rodičov, starých rodičov alebo súrodencov. Len u malého percenta osôb, ktoré neboli v detstve nakazené, dochádza k prenosu infekcie neskôr, napr. v období puberty. K prenosu HSV 2 infekcie dochádza neskôr, nakoľko sa viaže na pohlavnú aktivitu človeka.